Diaľkové ovládanie je bezdrôtové prenosové zariadenie, ktoré využíva modernú technológiu digitálneho kódovania na kódovanie informácií o tlačidle a vysiela svetelné vlny cez infračervenú diódu.Svetelné vlny sú konvertované na elektrické signály infračerveným prijímačom prijímača a dekódované procesorom na demoduláciu zodpovedajúcich inštrukcií na dosiahnutie požadovaných prevádzkových požiadaviek na ovládanie zariadení, ako sú set-top boxy.

Nie je isté, kto vynašiel prvý diaľkový ovládač, ale jeden z prvých diaľkových ovládačov bol vyvinutý vynálezcom menom Nikola Tesla (1856-1943), ktorý pracoval pre Edisona a bol tiež známy ako geniálny vynálezca v roku 1898 (US patent č. 613809 ), s názvom „Spôsob a zariadenie na ovládanie mechanizmu pohybujúceho sa vozidla alebo vozidiel“.

Najstarším diaľkovým ovládačom používaným na ovládanie televízie bola americká elektrotechnická spoločnosť s názvom Zenith (teraz získaná spoločnosťou LG), ktorá bola vynájdená v 50. rokoch 20. storočia a pôvodne bola zapojená do káblov.V roku 1955 spoločnosť vyvinula bezdrôtové zariadenie na diaľkové ovládanie s názvom „Flashmatic“, ale toto zariadenie nedokáže rozlíšiť, či lúč svetla prichádza z diaľkového ovládača, a tiež ho treba zarovnať, aby ho bolo možné ovládať.V roku 1956 Robert Adler vyvinul diaľkové ovládanie s názvom „Zenith Space Command“, ktoré bolo zároveň prvým moderným bezdrôtovým zariadením na diaľkové ovládanie.Použil ultrazvuk na nastavenie kanálov a hlasitosti a každé tlačidlo vysielalo inú frekvenciu.Toto zariadenie však môže rušiť aj obyčajný ultrazvuk a zvuk vydávaný diaľkovým ovládačom môžu počuť aj niektorí ľudia a zvieratá (napríklad psy).

V 80. rokoch, keď boli vyvinuté polovodičové zariadenia na vysielanie a prijímanie infračervených lúčov, postupne nahradili ultrazvukové riadiace zariadenia.Napriek tomu, že sa naďalej vyvíjajú ďalšie metódy bezdrôtového prenosu, ako je Bluetooth, táto technológia je až doteraz široko používaná.